Miss Rufus Valmont´ s head

Zase sa raz musím vrátiť k Bohu, vlastne skôr ku viere a náboženstvu, ale Boh je toho súčasťou. Mám okolo seba ľudí rôznych vyznaní. Nemyslím tie svetové veľmoci vo viere, ktoré sú známe a ktorých popularita klesá v niektorých prípadoch, ale mám na mysli nové náboženské smery, ktorých je ako bahna v rieke. Najprv sú všetci v okolí kresťanmi, to je keď sú ešte ako štence vypustené rodičmi za bráničku, teda na základné školy. Po strednej chytí väčšina normálnych ľudí nálepku „papierák“, ktorý do kostola nevkročí, nanajvýš v najťažších chvíľach hodí nejakú tú modlitbu doma na koberci a v danom momente sa uľaví. Stredná škola a svet v tomto období života človeka, ešte ani zďaleka nie je život, ale máva to čaro ľudí donútiť kľaknúť, zaplakať a zanevrieť na Boha, teda v niektorých prípadoch. Nemôžeme generalizovať, tak ako nikdy by sme to nemali robiť, lebo všade sú svetlé či tmavšie výnimky. Takže, máme tu nejakých ľudí nakazených hnevom proti Bohu, ktorí takto vstupujú do života v podobe práce, alebo sa ešte na čas flákajú na vysokých. Vtedy veci naberú radikálnejší spád, zbavia sa pre nich nepotrebnej viery - ateisti, zotrvávajú vo viere zo zvyku - „papieraci“ alebo po nečakanom zásahu osudu sa z nejakých nevysvetliteľných dôvodov znova vrátia k Božej ilúzií a vyznávajú ho ako nikdy - fanatici, ktorí vám vedia povedať na hocičo, že Boh nám pomôže, hoci mu pred očami zabili nejakí feťácky grázli dcéru na ulici. Kedy teda nastáva ten pomyselný priestor pre prechod inam? Kedy človek môže nájsť niečo iné, čo tu ešte nebolo, a pritom to tu je stále? V zlomových momentoch je človek naivný a z toho vyplýva zaslepenosť a vernosť. Obdobie puberty, nemyslím tú pseudopubertu desaťročných, ale keď sa vtedajšie názory -násťročných roztrieskajú na skalách reality a na mieste je statočná a permanentná nenávisť -dsaťročných. Keď sa v tých momentoch práve k nim dostane nejaký nazáväzný, nevtieravý letáčik a trafí slová, ktoré chce mladý práve počuť, a to my verte tí ľudia - tvorcovia letáčikov ovládajú tie slová. Zapáči sa mu to, chce vedieť viac, kúpi knihu a akoby ho posadla. Vidí v nej svoj zmysel, zmenila mu život, pomohla mu stať sa lepším a nemôže ju pustiť. Príde ďalšia a ďalšia a stále ho posúva tam, kde autor chce mať svojho nového naverbovaného zverenca. Samozrejme nejde len o mladých bez názorov, ktorí sú však najľahším cieľom, ale o všetky vekové kategórie ľudí, ktorí sú práve v zložitom období, kde boh už nemá šancu a náhoda si nájde práve tento moment a vtrhne do ich života s novou sviežou variantou viery, ktorá vystihne náladu jedinca a strhne ho. Netvrdím, že je to platné u každého človeka, to by bolo hlúpe, ide o dobré načasovanie a cit pre komunikáciu s ľuďmi, ktorú dokonale ovládajú ľudia produkujúci nové formy viery, nové mini smery. Sú aj tí, ktorí nepotrebujú nič meniť alebo jednoducho nemajú vieru v niečo abstraktné a študujú náboženstvá zo zvedavosti, aby pochopili iných ľudí či len tak z nudy. Prečítajú, utvoria si názor, ale neovplyvní ich to. Poznám pár ľudí - zverbovancov, sú to moji priatelia a známy, nemám oproti nim žiadne predsudky ohľadne viery ako takej, ale mám svoj názor, ktorí do určitej miery poznajú a taktiež ho rešpektujú. Oni mi nevnucujú svoje priority a ja ich od nich neodhováram, pokiaľ nie sú v nebezpečí. Obaja sú mladí, viac menej ako ja, obaja sú inteligentní, ale v tomto smere ich nemôžem úplne pochopiť. Kamarát sa dostal ku knihe satanistickej Biblie v šestnástich, na čo jeho babka skoro zinfarktovala. Nechala som si vysvetliť princípy, z ktorých niektoré sa mi páčili a ciele, ktoré sa však nezhodli s mojimi a prijala som to, ako to je. Nezmenil sa mi názor na neho ako na človeka, trochu ho to ku mne priblížilo, viem o ňom viac, čo ma teší. Nesúdila som ho, ani ma nevyľakalo slovo Satan, ale potešil ma, že nie všetko sa mu stalo cieľom a vybral si to, s čím sa stotožňoval. Kamarátke bol vysvetlený iný druh viery, o ktorom, ale z vlastnej iniciatívy, skoro nič neviem. Rozmýšľala som, prečo som si od kamaráta satanistu nechala zhruba vysvetliť, o čo tam ide a od nej som chcela, aby mi nič nevysvetľovala, že mám na to svoj názor, ale rovnako som jej nič nevyvracala ani ju neodsúdila. Pochopila som to až teraz, s odstupom času. Dala sa dokopy s chalanom - filozofom, ktorý jej najprv len začal hovoriť o svojej viere, ktorá mu pomohla, v rámci spoznávania sa navzájom. Kamarátka bola vypustená z domova na výšku, bola oslobodená od bývalého, čistý list papiera. Potom jej ponúkol, ak sa chce dozvedieť viac, čisto zo zaujímavosti a poznania, knihu, ohromne veľkú, hrubú knihu. Prijala ju, ako inak, pretože aj ona teraz bola filozof predsa. Celý deň ju čítala, robila si poznámky, zapisovala nejasnosti a večer spolu v telefonátoch riešili veci, ktoré ju zaujali či uviedli do pochybností, vecí z knihy. Za pár mesiacov dočítala knihu a znova ju otvorila na prvých stránkach. Nezaváhala a opäť sa pustila do jej čítania. Priateľ jej povedal, že keď ju bude čítať stále dookola, odkryjú sa jej aj iné pravdy a možno ju posunú ďalej. Teraz ju číta asi tretí krát, zrejme sa jej dačo odkrylo, pretože tvrdí, že ju to zmenilo, že je lepším človekom. Neviem, z môjho pohľadu sa rok bez knihy s ňou a rok s knihou s ňou, líši len tým, že sa uzavrela, kompletne sa jej zmenili názory na závažné veci ohľadne budúcnosti, resp. sa zaujímavo stotožnili s názormi jej partnera a myslím si, že budúce roky po jeho boku, v jeho svete, ju vyčerpajú a utlmia. Neviem, nemôžem sa do nej pliesť, možno aj preto, že som nedala možnosť už aj jej viere, alebo pre fakt, že teraz je šťastná a nevidí to, čo ja. Stala sa tým, čo chcel a to úplne podprahovo. Nemyslím, že je to pre ňu nebezpečné, ale keď raz príde rozchod, obdobie potom, bude jej najkrajšie. Nehovorím, že sa majú rozísť, nazávidím jej vzťah, priateľa, netvrdím, že ju nemiluje, ale neverím, že on je ten pravý pre ňu. Mám to odpozorované:),ale nie. Názor je na to, aby existoval, je vyvratiteľný, ale na to musia byť dôvody, ktoré mi teraz chýbajú a nemám právo ich žiadať. Tam vidím problém, prečo nemám záujem vedieť, princípy a ciele jej viery. Viem názov, keby som sa dostala do fázy nuda, môžem si to prejsť a možno ju pochopiť, ale keďže vo mne prevláda dojem, že to v skutočnosti neobjavila ona sama, nestala sa tak silnejšou pre seba, odmietam počúvať o viere tretej osoby. Z toho, čo mi ako tak povedala, vidím, že je to jednoducho len moderné kresťanstvo, postavené do súčastného sveta. Stále sme kamošky, smejeme sa rovnako, ale obe vieme, že táto téma je u nás zbytočná. Zhrnutie je ľahké, aspoň pre mňa. Som ateista, neverím v Boha, preto je pre mňa asi ľahšie mať nadhľad, som tak trochu materialista a verím v seba. Duševne som na tom pomerne vyrovnane, som otvorená, ale nie dlhodobo manipulovateľná. Čo ma na týchto novodobých trendoch tvorby nových línií fascinuje je fakt, že všetko je to fikcia. Všetky pramene, o ktoré sa dá oprieť sú v knihách. V knihách! Čo je podstata knihy? Knihu píše autor knihy, človek. Keď niekomu poviete, že ste čítali knihu Ako sa stať milionárom do roka? a zmenila váš život, pomohla vám, vysmejú vás alebo si ju pôjdu kúpiť. Keď poviete, že ste našli novú vieru vďaka knihe, obdivne na vás pozrú alebo vám neveria. V čom je rozdiel. Obe knihy napísal autor, obyčajný populista, ktorý ovláda slová a píše už dávno povedané. Všetky takéto pravdy sú už na svete, sú okolo nás, len my ich berieme inak, a to je náš názor, kniha nás vie ovplyvniť len keď nevieme, čo so životom, a takéto vplyvy niekdy nie sú správne. Radšej by sme mali počkať na vhodné obdobie života, keď nadobudneme určitý pokoj vlastnou cestou, ako pustiť sa do čítania takýchto podprahových fikcií a nechať sa na pár rokov a možno celý život zastrieť myšlienkami nejakého pána z druhej strany sveta, ktorý vie, čo kedy troskám povedať. Opäť nič nie je uzavreté a všeobecné, ale to je môj momentálny postoj a dúfam, že sa ho budem držať, pretože sa nemôžme nechať len tak ovplyvňovať hocičím a v podstate sa tým oslabovať a pritom sa cítiť silným. Je to len vnútorný klam. Myslíme, že nám dá smer a my budeme vedieť ako ďalej, ale úprimne stále sa vraciame a je to jeden bludný kruh, neposunulo nás to, len zdržalo. Prečítať, pochopiť a posunúť sa, ale reálne to je cieľ. O čo je to uspokojujúce, keď to dokážeme sami.