Na výške máme povinné stáže na školskej klinike, čo pre školu znamená: pracovnú silu zadarmo, a pre nás by malo: trochu praxe nezaškodí. Mne osobne to nevadí, dokonca ma to baví v niektorých momentoch, ale na druhej strane by som sa neurazila pri finančnej odmene:) Veď som študent.
Stáž prebieha normálne, ako každá iná, robí sa čo sa má a vždy sa na klinike okrem doktora nazbiera pár študentov rôznych odborov, veku, jazyka. Som osoba, ktorá má neidentifikovateľný problém pri komunikácií s neznámymi, novými ľuďmi a neviem jednoducho a šarmantne vplávať do neviazanej konverzácie. Pokiaľ druhá strana nezačne prvá, ja sa vedenia nechytám a tíško som vo svojom svete myšlienok. Zrejme pôsobím nesympaticky pri týchto myšlienkových výletoch, pretože nestáva sa často, že ma niekto vyruší. Keď sa ale niekto odhodlá, zachmúrený pohľad sa mení a začínam sa usmievať.
Na stáže chodím často, pozorujem, hoci nie je potreba pretože to je viditeľné. Slovenskí študenti, a síce nemám rada takéto triedenia, ale musí to byť, sú ako kus kameňa, tvrdí a rovnakí, s minimálnymi rozdielmi. Stránia sa práce, uhýbajú pohľadom, znechutení a bez elánu, pokiaľ nie sú v svojom „stáde“ priateľov.
Zahraniční študenti, izraelci, gréci, poliaci..., sú iní. Možno je to spôsobené, že sú v, pre nich, cudzej krajine, bez zázemia, ktoré si musia čo najskôr vybudovať, aby im bolo lepšie alebo sú len spontánnejší a otvorenejší. Citovo štedrí.
Po štyroch hodinách na stáži s dvoma Polkami a po niekoľkých prehodených dialógoch v angličtino-polštine sa s nimi doteraz zdravím, vždy sa usmievajú.
Jeden Turek bol so mnou na stáži pri non-english-speaking doktorke, čo bolo naozaj komické, pretože s ním komunikovala po slovensky napriek tomu, že vedela, že jej nerozumie. Zrejme si myslela, že mu to nejak dôjde...telepaticky. Nechcel sa ma pýtať, buď sa ma bál alebo sa hanbil, ale keď počul, že english ok, hneď sa mu rozžiarila tvárička a pustil sa do konverzácie o všetkých pacientoch dňa. Pri odchode zo šatne som mu cez rameno pošepla bye (a pomyslela som si: never see u again) a on ma zaskočil. Srdečne mi poďakoval za preklad. Maličkosti sú to, čo ma najviac teší. O pár dní som ho stretla len tak na ulici, a čo myslíte vytrhol ma z myšlienok? Samozrejme, veď spoznal, usmial sa a SAY HELLO:))
Komentáre
Možno