Miss Rufus Valmont´ s head

(29)

Kvetina sama v poli si stojí,

zaduje vánok ona sa zlomí,

či taká slabá je,

keď vietor zaveje,

Nie.

Ale začo bojovať?

Načo odolávať?

Veď nemá zmysel ísť proti,

keď nič nečaká oproti.

Za sebou pokosený lán,

plný nečakane krutých rán,

pred sebou temnota klasu,

doteraz nepočula vľúdneho hlasu.

Tak načo tam len tak stáť?

Prečo sa na niečo stále hrať?

Toľko odvahy stojí jej čin,

či označiť to za zločin?

Útek, únik z ničoty,

nebála sa však samoty.

Život z nej vysal to, čím bola,

život by sa mal pozerať zdola,

bola kvetinou kedysi dávno,

no život zlomil ju, to nemal právo.

(30)

Váľať sa v tráve jak mača dravé,

nevinné hrátky dvoch malých tiel,

utekať k matke, kráľovne včiel.

Čo zakázané býva, to najsladšie je,

no potom chyba, ruka sa odtiahne,

oči chladné, odvrátená tvár,

preč je všetko, čo si tak znal,

miloval, zbožňoval,

v sebe si odkladal.

Teraz len spomienka sladká,

anjel ťa v samote hladká,

všetko pokazila chyba jediná,

zapadá prachom lásky krajina.

Prečo práve dnes, v tomto momente?

Keď samou láskou bol chlapec v rozkvete.

Opojný mráz zničil ho navždy,

pohľady strasti posiela každý.

V kaluži krvi nevinnosť schúlená,

nechcel to pre ňu, lež láska je skurvená,

rozhodla sekunda vražedná

o osude toho odvedľa.

(31)

Po čase úmornou zas prvým sa stal,

pravidelne, úspešne lásku mi bral.

Pozrieť mu do očí vždy chybný bol krok,

oči zradne úprimné jak chladný brok.

Expresný anjel prišiel kam chcel,

hnev, čo mňa obchádzal, v inej by vrel.

Prečo v jednej musia byť dve?

prečo sú dve úplne odlišné?

Chápala jedna, čo stane sa zas,

druhá po ohni bažila viac.

Na púť konečnú odvážna som,

holub, čo poslala, k zemi klesol.

Odpoveď nikde, stále mi chýba,

dieťa zomiera, vietor sa dvíha.

Klesá na dno spomienka ty a ja,

čo nikdy nebolo, vyhnané je z raja.

To isté ten, čo na dobrého sa hral,

keď z pľúc sa už výkrik dral,

keď kričať chcela som, čo kričal on

a on zatiaľ zo srdca ma vylúčil von.

Posledný bozk naoko len

a pár viet na záver:

city si zmeň!

(32)

Vidieť v tvojich očiach smútok,

to najhorší je pre mňa útok.

Vidieť tvoje líca plné sĺz,

ako dýka so vo mne radšej kĺž.

Vidieť tvoje pery žiaľom skrivené,

môj kríž, srdce spreneverené.

Vidieť ťa odchádzať navždy preč,

kradne mi z duše novú reč.

Rozdrásaná na malé kúsky,

balím srdce do ľahkej blúzky.

Nedokázať ďalej ísť,

moja slabosť o teba prísť,

nehybne stáť osudom mojím,

naveky ostať s obrazom tvojim.

(33)

Chladné slnko odhalí poklad,

čo pre iných môže byť odpad,

pre mňa však znamená mnoho,

keď kovový lesk zasvieti stroho.

Život v ňom ukrytý, úsmev mi dáva,

dáva všetko, čo nedá mi spávať.

(34)

Keď zas ráno praje mi dobrý deň

a ja v slzavom údolí bojujem preň,

keď pocit prehry silnejší než nádej je

a do očí sa mi osud zasmeje,

keď ťažko postaviť sa na nohy opäť raz,

nabrať odvahu, prekonať mráz,

keď cítim hrču v krku rásť

a nedám sa umelo ďalej zmiasť.

Vtedy pozriem hore, na nebo, v diaľ,

hľadám útechu, radosť nie žiaľ,

v duši som smutná a nechcem byť,

no netuším, čím sa oslabiť.

(35)

Když prudce se mu srdce bouří,

v hrudi oheň, peklo, nebe, ráj,

pro mně svůj svět stvoří,

pro mně staví každou máj.

Cítit na rtech chuť mé dlaně,

cítit teplo, co z ní plane,

přečíst z očí všechny řádky,

vyprostit mně ze skořápky.

To jsou přání mého muže,

který stěží existuje.

(36)

Svetlá vôkol teba tlmia tmu,

to však neoklame dušu pokojnú,

nie pokoj lež letargia,

čo ponúka moja neha.

Čo jediné si môžem nechať vziať,

je jediné, čo nemôžem ti nikdy dať.

Ty chápať budeš ma chcieť,

ty vo mne budeš chcieť tiecť,

lásku mi z pier kradnúť,

nenechať ma pri sebe chradnúť,

ľúbiť moje slzy, plač,

brať si stále čoraz viac,

dávať, čo iný nemôže,

dávať, čo nikto nevládze.

Čaro tajomstva zostáva mne,

v mojom osobnom temne.

(37)

Svet padá do rúk nehy,

les utápa si svoje brehy,

dopis večný k zemi klesá,

deň za dňom sa farbia plesá.

Šepot vetra mení sa v mráz,

ktorý po tráve kĺže sa v nás,

pod šaty preniká rozkošný chlad,

tak ako pod kožu dostáva sa chlap.

---------------------------------------------------