Viem, nie som jediné stvorenie na svete, ktoré nemá šťastie a nie som bohužiaľ ani posledné, ale keď už je zákon schválnosti až na smiech mne samej, čo už s tým. Keď sa človek najviac ponáhľa, keď má najviac stihnúť, všetko sa dodrbe, to snáď pozná každý a ten, kto nie, to raz sám spozná, nebojte.
Dnes som sa zase raz pokúšala prísť na stáž tak, aby som nemeškala. Skoré vstávanie, vyvenčiť psa poriadne, nech nevymýšľa, nejakú tú raňajku do seba, trochu sa učesať, nech to má úroveň a... Pred odchodom ma samozrejme napadlo, prečo si nepozrieť moju zbierku dokladov a dôležitých papierov. Tak som sa vybrala pod moju momentálnu posteľ, pohrabala som v prachu spomienok (keby len toho) a vylovila inkriminovanú záležitosť. Do sáčku obalené doklady sa na mňa škerili, no keď som otvorila sáčok, bolo po smiechu.
Ovanula má známa vôňa. Pleseň. Prehrábla som papiere, všetky dokonale suché a čisté, pretože to neboli podstatné papiere. Jedinou dôležitou vecou v "packu" bol môj VŠ index (už dosť životom doudieraný). Kedysi bledo modrý, v dobrej forme, relatívne čistý a určite voňavejší ako momentálne. Teraz je v stave: suším sa, stáčam sa, ale už nikdy nebudem peknučký. Už z diaľky smrdí a rozhodne zaujme na prvý pohľad svojím fľakatým dojmom (teraz blue merle odtieň). No čo, odstránili sme novú žijúcu bytosť z jeho povrchu, a to mi verte, pleseň sa drží všetkým, čo má aj nemá.
Mne to rozhodne nevadí, je však otázne, ako sa k danej udalosti a následnej zmene imidžu postaví naše ctené študijné oddelenie, keď si nájde čas cez svoje originálne postavené "ordinačné" hodiny. Držte palce, ale je mi jasné, že to nedopadne dobre, pre mňa ani pre môj staro nový index.
Komentáre