Najhoršie je, keď niečo veľmi chcete, tešíte sa, túžite a nevyjde to. Vtedy máte dve možnosti: necháte to tak, zabudnete na neúspech, na to, čo nevyšlo a budete bezstarostne plávať životom s úsmevom na tvári, ale keďže sme len ľudia, ktorí sa väčšinou trápia aj tým, čo ich netrápi, nájde sa veľa tých, ktorí sa akoby poučia a zvyknú si netešiť sa vopred, nezažívať tú radosť z očakávania a zostane im len obava až úzkosť z prehry a krachu plánov. Ja som zostala niekde medzi týmito možnosťami. Žije vo mne malé dieťa, a preto sa nedokážem netešiť. Dieťa vo vnúti môjho tela, u mňa je to určite v bruchu, skáče a oslavuje, čo príde, smeje sa a kričí. Potom príde namosúrený dospelák, tresne ho z celej sily po hlave a je na čas po radosti. Dospelák je môj mozog, ktorý vie, že radosť vopred môže vyjsť nazmar. Vždy, keď sa mi chce kričať radosťou z ničoho, čo ma čaká, v sebe sama ten hlas utlmím. To však nič nemení na fakte, že dieťa prežilo a ja budem stále dookola jasať a tlmiť sa:). Som nepoučiteľné dieťa.
Poučenie
25.08.2010 12:30:00
my body´s baby boom
Komentáre