Prekvapenia?!
večne sklamané ľudstvo
Ľudia nás dokážu stále prekvapiť a musíme uznať, že nie vždy s tým musíme podvedome rátať. Problém je aj v tom, že my, ľudia, príliš očakávame. Nemyslím len pozitívne či negatívne, ale čoraz menej vecí nás vie prekvapiť, lebo niekde v podvedomí čakáme viac alebo horšie. Napríklad, kým sa partneri zladia v dávaní darčekov, ak vôbec niekedy, stojí to najmä ženy väčšinou veľa sklamania, pretvárky a niekedy aj skrytých sĺz. Ženy si samozrejme často samy zapríčiňujú svoje utrpenia z dôvodu neraniť city ostatných. Sama som toho súčasťou, hoci nemám problém pravdu ľuďom povedať, vyberám si sama, ktorá pravda je na mieste, ktorá nemá pre daného človeka význam. Stručne povedané, neklamem, ale neubránim sa zamlčovaniu a prispôsobeniu faktov v niektorých situáciach, ktoré si to vyžadujú. Určite nie som sama a rozhodne sa pre to necítim zle. V prípade priamej otázky, pravdivo odpoviem, prípadne sa odpovedi pôvabne vyhnem:). Klamať treba a klamú všetci, je na nás, ako túto našu zbraň, súčasť našej obrany, využijeme a nakoľko sa prejavia naše základne pudy, zákernosť a chamtivosť. Na margo stále sa zmenšujúceho počtu úprimne prekvapujúcich dejov okolo nás treba dodať asi len toľko, že sami sa pripravujeme o momenty, ktoré by sa dali raz rozoberať v nejakej show či s vnúčatami ponad šálky čaju. Naučme sa neočakávať (hovorím hlavne o pozitívnych záležitostiach, neočakávať zlé veci je v tejto spoločnosti psychické riziko a úprimne, je veľkou radosťou, keď niečo nie je také zlé, ako sa čakalo), zbavme sa oceľových predstáv, kto má čo robiť a otvorme sa. Skryté túžby a želania sú v partnerstve jed. Nejde však len o otvorené jednanie, ale aj o kladenie správnych otázok.
(12. august 2010, ZA)
Komentáre