Miss Rufus Valmont´ s head

Spoznala som tak trochu jedného človiečika. O pár rokov starší, ale zdá sa mi ako malý. Týždeň po týždni sa všetko mení, pohľad na neho sa skrýva za meniace sa odtiene mojich názorov a stále vie prekvapiť. Píšeme si každý víkend a ja som v piatok v noci v milom očakávaní, čím ma prekvapí. Prvý krát to bolo o inom, voľné nezáväzné kecy a blažené slová. Nechcel ohúriť či zaujať. Normálny chalan, ktorý nič nerieši a užíva si života, aj keď niekedy nepriamo. Dojem č. 1. Na druhý týždeň bol milý, šarmantný a trochu detinský. Tie infantilné záležitosti v jeho vyjadrovaní boli také neznesiteľné až som to začala tolerovať svojim spôsobom. Nežný a príjemný chalan, ktorý vie, čo a kedy, ale neodváži sa oblbovať. Dojem č. 2. Malé veci robia veľkých ľudí, neznáme robí príjemné. Ďalším týždňom sa chlapec roztvára ako kvety gaštana, postupne sa odkrýval. Jeden po druhom, kvietok za kvetom. Myseľ prešla ďalšou mikrozmenou, názor sa posunul a chrobák sa mi usadil v hlave, teda len chrobáčik. Predtucha niečoho väčšieho ma láka, nejde o senzácie či prezradené tajomstvá. Zaujala ma podstata, ľudský osud, proces jedného bytia. Futbal, viera, telesné umenie a rytmus. Urážka v podobe chorálu ranila futbalové srdce, ale ocenenie odvahy sa skláňa v podobe rešpektu. Je to šľachtic s belasou krvou satana. Dojem č. 3. Ani som nevedela ako milujem úprimnosť, ako dokážem oceniť jednanie na rovinu a to aj napriek tomu, že daného nepoznám. Virtualita dáva na jednej strane možnosť ojebať naivných, nezrelých či zranených, naopak otvára aj možnosť úprimných nezväzujúcich rozhovorov. Pri náznaku snahy o priblíženie do mojich sfér dávam ultimátum, ktoré je však okamžite splnené a všetko pokračuje na chvíľu ako má, v jednej línii. Pokusy o opak neúspešné a otravné. Chalan má však správny postoj, sme podobní, v niečom. Vie, čo chce a čo nie. Má zmysel pre humor a aj občasné nechápavé stavy obyčajných chalanov. Nevadí, keď nemám, čo povedať. A nevadí mu odpovedať na otázky, ktorých odpovede ma aj tak neovplyvnia napriek tomu, že to vie. Nebojí sa povedať neobyčajné. Nebojí sa nepochopenia či strachu iných. Analyzovať niekoho, koho nepoznáte, len čítate, čo píše, nie je správne, ale neubránite sa tomu. Nič však nemôže byť absolútne, názor sa utvára a koniec je nepredvídateľný, ale okamžitý. Vadilo by mi to? Nie. Neviažem sa na ľudí, nedovolím si city, alebo si ich skôr nedovolím priznať si ich, ale to nič nemení na fakte, že chalanisko ma zaujal v neromantickom smere a nemusím a nebudem nič riešiť. Ide len o cellfriend-weekend-online-„relation“. Niekedy sa stačí trochu vypnúť zo sveta. Zanechať stereotypy komunikácie a nechať voľne veci plynúť, nesnažiť sa nič dokazovať a povedať čokoľvek bez dôsledkov či budúcnosti. Oslobodzuje to, pretože tieto záležitosti potvrdia alebo vyvrátia naše osobné fámy o nás. Myslíme si, že sme odolní voči šarmu a pekným slovám nesprávnych ľudí, že sa v nás nenachádza naivita, že vieme, kto sme. Stačí však úsmev neznámeho, dlhý rozhovor a sme v tom. Hrejivé pocity z ničoho vzbĺknu a my ani nevieme ako, a sme hlboko očarení. Je to zväčša zbytočné, zápal pominie za pár dní spolu s neznámym. Nie sú ani slzy, nie je nič a o pár dní sa to točí znova len sa to týka inej osoby. Nevnímame to, ale keď sa zamyslíme a pozrieme kúsok dozadu, je to tak. Vtedy si uvedomím, že keby dotyčný vedel, aký má v danom mini okamihu vplyv a čo všetko by mohol, keby o tom vedel, asi nie som, kde som. Je to vtipné a pritom jednoduché. Stačí sa spoznať a obrniť, mať nadhľad a keď ho konečne získame, môžeme spokojnejšie žiť. Spoznala som, čo je vo mne podstatné, že mám svoje slabosti a závislosti a hlavne môžem úprimne povedať, že nie som naivná a som na to hrdá. Neviem si predstaviť, že by mi po slovách: “Čau. Máš krásne oči.“ mohol niekto za triezva strčiť ruku do nohavičiek bez následkov pre jeho ruku. Vášeň je droga, ale naivita je nedospelosť. that s all