Niektorí tvrdia, že láska k prírode je klišé. Každý druhý sa vystatuje prírodou v kolónke hobby, pričom ju necíti, nevníma. Nesúdim, aký má kto vzťah k prírode, ale pokrytectvo sa úspešne zakorenilo v našich povahách ako jed. Prírodu mám rada a to za každých okolností, nevyhovuje len keď sa mi zachce, nenadávam na ňu, keď sa mi nehodí. Príroda je pre mňa zázrak, pokoj, prekvapenie, krása, inteligencia, vášeň. Všetko sa v nej mieša a spája. Divokosť a jemnosť. Je v nej všetko. Milujem les. Chladné krivky vlhkých stromov, šmykľavé chodníčky pokryté ihličím s vytŕčajúcimi koreňmi, temné tiene medzi stromami. Lesa sa nebojím, mrzí ma však, že sa bojím ľudí, ktorí do neho vstupujú bez rešpektu a ohľaduplnosti k nemu aj k druhým. Ľudia bez domova a bezduchá mládež sa opíja v nevinných húštinách a poriadne podgurážení sa po lesoch motajú. Stretnúť ich je nanajvýš nepríjemné cez deň a možno nebezpečné v tme. Viem, čo je alkohol, svoje som si prežila, a rada si vypijem s kamošmi, chápem aj partie zabávajúcich sa ľudí pri opekačkách a podobne, ale nemôžem si pomôcť. Narúša to môj súlad, keď som nimi obmedzená, hoci to nie je ich chyba. Chyba je vo mne, je mi nepríjemné ísť okolo takýchto skupiniek a tým sa naruší moja sloboda v prírode. Všetko to vyplýva z mojej averzie k ľuďom a faktu, že priateľská som len vtedy keď ma niekto slušne osloví a je to k veci. Napriek tomuto, les je úžasná záležitosť, ktorú si treba za každú cenu vychutnať. Pocit, keď ste v chladnom lese plnom vôní a vyjdete z neho na slnkom zaliate pole je neuveriteľný a zahreje vás pri srdci. Som vo vytržení, keď sa mi podarí zbadať srnku, veveričku či zajaca. Nie som z dediny, možno aj pre to ma to ťahá na opačnú stranu ako je mesto. A keď si odmyslím hmyz, príroda je dokonalá:), a už som pokrytec.
Večná láska
25.08.2010 12:29:00
to jediné, čo momentálne pomáha
Komentáre