Milujem, keď strácam sa ti v rukách,
keď hlava podľahne snom,
keď túžiť sa báť stáva sa hriechom,
keď cítim dych plávať v tele, horúci,
vlhký, plný nehy,
keď tvoja ruka pokorí moju dlaň
a pery unesú viac než tvár,
keď nemôžem, ale viem, čo chcem,
keď len oheň je môj vnem,
keď čas nie je hranica,
les či opustená stanica,
keď človek človeka nepozná,
vie však, čo chce druhý,
keď v očiach len vášeň samá,
pomáha kráčať na vrchol,
keď hodina sa zdá najdlhšou
a každá chvíľa vlhkejšou.
Cudzie pery berú ti krik
a po bruchu kĺže neverník,
sama v sebe občas váham,
či predsa stále neprehrávam,
keď dotyky všade hľadám,
keď do trávy k nemu sadám,
na inú hruď si večne líham,
do iných úst krásne vzdychám,
prečo myslieť, načo tápať,
odovzdať sa, to ma láka.
Komentáre