… keď mi slnko svieti na tvár a ja cítim teplo a nevidím nič,
… keď sa trbliece všetko okolo a sneh je bez stopy človeka a môžem urobiť prvý krok,
… keď vidím obrovskú masu plne nabitú energiou počas jazdy vlakom, naše krásne ihličnaté lesy, a musím sa vždy v duchu usmievať,
… keď plávam v jazere obklopenom prírodou a okolo mňa ani človeka,
… keď ma pri spomínanom plávaní schytí nejaká riasa a celá stuhnem a číham čo - to?,
… keď len tak ležím, vyčerpaná po ceste lesom, na poli zaliatom slnkom,
… keď prší a počúvam tiché kvapky a cítim vôňu chodníka, mokrého bahna, vlhkého lístia,
… keď zacítim vo vzduchu závan, ktorý vo mne prebudí staré spomienky,
… keď zbičovaná svetom, nájdem svoj sen pod perinou,
… hoci viem, že mi to nemá, kto oplatiť.
Komentáre